26.The Wolf Lullaby – Song for a dream

Inspiration song and artist/band: Vargsången/ Jonna Jinton Warp: chain dyed thick silk Weft: hand dyed merino/silk/stellina Inlay: handspun merino/silk inlay as Aurora Borealis, grey noil silk-sewed wolf and melody of lullaby on tials Weaving technique: clasped weft Lenght: 4,4m+twisted fringes „ Vargen ylar i nattens skog, Han vill men kan inte sova, Hungern river i hans varga buk, Och det är kallt i hans stova, Du varg du varg, kom inte hit, Ungen min får du aldrig“. It’s night. Quiet and dark. A woman is walking through a deep snowdrift in the glare of the moonlight. One more step, two more … Black trees and high rocks are illuminated by the stars and the light of aurora borealis. You can hear the wolf howling in the distance. The moon is reflecting on her pale face and her red lips are singing a song. She keeps her son warm with her breath, while he’s curled on her chest, listening to the beat of her heart. Eventually, completely exhausted she falls into the soft snow with a mysterious melody on her lips. The wolf seems to be close. She closes her eyes and still sings the subtle tones of a gentle lullaby. Suddenly she feels a warm wolf’s breath on her face. She continues singing. After a while, the black forest becomes silent again. She slowly opens her eyes … The woman is sitting in a chair. She is holding her son in her arms and her hands are touching the wolf on his back. She gently sings the melody that’s been woven into the wrap and realizes that it was just a dream … —————————————————————————- Pieseň, ktorá ma inšpirovala: Vargsången/ Jonna Jinton

Osnova: hrubý ručne farbený hodváb

Útok: ručne farbená merino vlna /hodváb/stellina

Inlay: ručne pradená merino vlna/hodváb inlay ako Aurora Borealis, sivý noil hodváb-vyšitý vlk a melódia uspávanky na koncoch šatky

Tkacia technika: CW

Dĺžka: 4,4m+skrútené konce 

„Vargen ylar i nattens skog, Han vill men kan inte sova, Hungern river i hans varga buk, Och det är kallt i hans stova, Du varg du varg, kom inte hit, Ungen min får du aldrig“.

Je noc. Tichá a temná. Hlbokým snehovým závejom kráča v žiare mesačného svitu žena. Ešte krok, ešte dva… Čierne stromy a vysoké skaly osvetľujú iba hviezdy a svetlo polárnej žiary. Z diaľky počuť zavýjanie vlka. Mesiac sa odráža na jej bledej tvári a červené pery spievajú pieseň. Teplým dychom zohrieva syna, ktorý schúlený počúva tlkot jej srdca. Vysilená padá do mäkkého snehu s tajomnou melódiou na perách. Zdá sa, že vlk je už blízko. Zatvára oči a stále spieva jemné tóny nežnej uspávanky. Zrazu zacíti teplo a vlčí dych pri svojej tvári. No stále spieva. O chvíľu je už v čiernom lese ticho. Opatrne otvorí oči… Žena sedí v kresle. V náručí objíma svojho syna a rukami sa dotýka vlka na jeho chrbte. Zaspieva melódiu vtkanú do šatky a uvedomí si, že to bol iba sen…